Co je na cloveku zabavne? - by P.Coelho

Isty pan sa spytal mojho priatela Jaimeho Cohena:" Rad by som vedel, co je na ludoch najzabavnejsie." Cohen mu odvetil: " Rozmyslaju vzdy presne naopak: chcu co najrychlejsie vyrast a potom smutia za stratenym detstvom. Nicia si zdravie, aby zarobili peniaze, a vzapati utracaju velke peniaze, aby zdravie ziskali spat. S uzkostou sa obracaju k buducnosti a pritom zabudaju na pritomnost, a takto nemaju nic ani z pritomnosti, ani z buducnosti. Ziju, akoby nikdy nemali zomriet, a zomieraju, akoby nikdy nezili."

Viem, ze nic neviem

Dnes, ako som tak bludila po nete, zaujala ma stranka citatov a tu su tie pre mna najlepsie:

Stastie

Neplac, ze zapadlo slnko, lebo slzy ti zabrania uvidiet hviezdy. (Einstein)

Laska

Človek je tak stvorený, že ho dojíma, keď vidí, že ho niekto miluje a čoskoro on tiež miluje toho, kto ho prv miloval. Takto vzniká láska Božia v srdci človeka. Z poznanej lásky vzniká láska.

Iba ten, kto naozaj ľúbi, nevie, kedy ho ten druhý prestal milovať.

Keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého aký je, nie takého, akým chceme aby bol.

O zivote

Každý deň je malým životom.

Neúspech nás učí, že porážka sa dá prežiť. Neuspieť nieje hanba. Hanba je báť sa vstať a skúsiť to znova.

Vesmír je guľa, ktorej stred je všade, obvod nikde. (Pascal)

Ciel

Zivot je neustale sa meniaci kontinuum. Nema ziaden konecny ciel, ku kt. by smeroval. Zivot je len putovanie, zivot je cesta sama o sebe, nie dosiahnutie nejakeho bodu, nejakeho ciela- zivot je len tanec, put a radostny pohyb bez starosti o ciel. Co budes robit ked dojdes k cielu? Na to sa nikto nepyta, pretoze kazdy sa snazi mat v zivote nejaky ciel. Ale tie nasledky... Ak v zivote naozaj dosiahnes ciel, co potom??? Budes z toho cely nesvoj..uz nie je kam ist. Dosiahol si konecny ciel- a behom cesty si vsetko stratil. Musel si vsetko stratit. Potom budes stat v cieli nahy a rozhliadat sa okolo seba ako idiot. Na co ti to vsetko bolo? Tolko si sa ponahlal, tolko obav si mal..a toto je vysledok??? Cielom je cesta sama, ze samotne putovanie je uz svatym miestom a ze dolezity je kazdy krok.

Nahoda

Vesmir je absolutne dokonaly. Je to najvyssia a dokonala inteligencia, ktora zabezpecuje chod vsetkych planet, cize aj tej nasej. Neexistuje ziadna nahoda, vsetko ma svoju pricinu. Dokonca aj to, preco prave dnes neprisli smetiari vyniest smeti, ked chodia kazdy pondelok uz 20 rokov a este sa im to nestalo. Je to neuveritelne, ked stretnete niekoho o kom si myslite, ze uz 3 roky zije v Brazilii. Ale preco ste ho mali stretnut? Toto je ta najdolezitejsia faza, pri ktorej by sa mal clovek zastavit a trochu premyslat. Nic sa nedeje len tak. Mal mi dotycny nieco zdelit? Dat mi odpoved na otazku, na kt. zbytocne hladam odpoved uz strasne dlho? Moze to byt rozne. Dolezite je rozmyslat a zamyslat sa nad vsetkym co sa deje okolo nas, pretoze hoci si myslime ze s nami to nema nic spolocne, vsetko sa deje koli nam. Ved koli inemu aj ked tu zijeme len my;) Len moznosti pricin je velmi vela ale pokial pridete na tu spravnu, budete vediet, ze to je to, co ste sa mali dozvediet...

Neboť jsem první i poslední.

Jsem oslavovaná i zatracovaná.

Jsem hříšna i svatá.

Jsem manželka i panna.

Jsem matka i dcera.

Jsem náručím své matky.

jsem neplodná a bezpočet mám dětí.

Jsem šťastne vdaná a svobodná.

Jsem ta, jež rodí život, a nikdy nebyla plodná.

Jsem utěšitelka porodních bolestí.

jsem žena i muž.

Muj muž mne stvořil.

Jsem matka svého otce.

Jsem sestra svého muže.

On je mým nechtěným synem.

Chovejte mně vždy v úctě,

neboť jsem hanba i skvost.

Hymnus bohyne Ísis( Nag Hammádí)

Laska je divoka sila. Ked sa ju pokusame skrotit, tak nas znici. Ked sa ju pokusame zajat, tak nas zotroci. Ked sa ju pokusame pochopit, zanecha nas bezradnych a zmatenych.

Akonahle clovek dovoli, aby sa objavila skutocna laska, tak sa dobre usporiadane veci zmenia na chaos a rozkolisaju vsetko to, co povazujeme za iste a pravdive. Svet bude skutocny az ked bude clovek vediet milovat- do tej doby budeme zit v presvedceni, ze lasku pozname, ale nebudeme mat odvahu celit jej takej, aka je.

Kto je to blazon?

Vcera som tak rozmyslala, dosla som na rozne veci a neda mi to to sem nenapisat, aj ked su to mozno len moje chabe uvahy. Vcerajsou mojou "temou" boli blazni, sialenci. Ked sa tak nad tym zamyslim..Nie je to blbost? Co ked sme sibnuti my? Oni len mozno vidia tu skutocnu pravdu, kt. normalny "zdravy" clovek nevidi. Vidia ju, mozno ju nedokazu spracovat a vplyv tejto pseudonormalnej spolocnosti ich zavrie do blazinca, pretoze su pre nu nevyhovujuci. Hovoria veci, o ktorych je predsa zakazane hovorit, vidia veci ktore sa bezne nevidia. Preco ich ale zatvaraju do blazincov? Vsak kazdy ma pravo na svoj nazor, kde je ta sloboda? A najsmutnejsie je, ze oni maju castokrat pravdu. Veria tomu, pretoze zazili fakt nieco silne, co im dava tu 100%nu istotu, ze sa nemylia. Tak zijeme vsetci v omyle a na tu skutocnu pravdu mozu dojst len drogovo zavisli, ktori ju vidia vo svojich najvacsich deliriach, alebo bezni ludia, ktorym sa nieco stalo a tak na to prisli, nevedeli sa s tym vyrovanat, alebo boli predom odsudeni na zivot v blazinci, pretoze o tom hovorili, alebo skutocne duchovne vyspeli zasvateni ludia, ktorych je na svete mizivo malo, ktori si ale tu pravdu nechaju pre seba, lebo vedia, ze by boli z nich spraveni blazni? Je to velmi smutne, ked si uvedomime fakt, ze ti ludia by nam mohli tolko toho povedat. Stacilo by ich "IBA" pocuvat...

Kde to vsetko je??

No, konecne som sa dokopala k tomu, ze nieco napisem. Mam v hlave mrte myslienok, len akosi sa mi ich nechce triedit a spracovavat, nechavam plynut. Vcera jak som zaspavala som sa pozerala na oblohu, bol to neskutocny pocit. Zrazu som zacala spominat na vsetko co sa za moj zatial kratky zivot stalo. Vsetko vlastne zacalo v skolkarskom veku, prve priatelstva, prve "lasky". Nasledovalo obdobie na skole, ktore asi kazdeho najviac ovplyvni. Tu som spoznala svoju najblizsiu osobu spomedzi vsetkych kamaratov, sestru Predstavenu. Neskor sa k nam pridala dalsia holka, Kobyla. V trojici sme toho dost prezili, cez totalne trapasy, kt. myslim ze kazdu holku v puberte prenasleduju, po stastne chvile, prve bozkavania(samozrejme nie my tri:)), prve chodenia, prve ozajstne zamilovania. Tie casy presli a dostali sme sa kazda na inu skolu. Kobyla sa niak odo mna s Predstavenou odlucila, zacala mat ine zaujmy, kamratov,... My s Predstavenou sme ale nadalej boli best friends;) Nasli sme si dalsich dvoch super ludi, kt. k nam zapadli. Predstavenej spoluziacka Amy a jej kamarat, s kt. sa spoznala na anglickej olympiade, Sly;) Toto uz nastali nove super chvile s tymito ludmi. Nahliadli sme do sveta, o kt. sa nam predtym ani nezdalo.( Simi, vies o com hovorim, ze??) Nasli sme si robotu, vsetci v McDonalde:( ale aspon nieco. Tam sme rychlo vhupli do sveta dospeplych. Zrazu som mohla byt ovela dlhsie vonku, zabavat sa kedy som chcela, citila som sa byt velmi dolezita. Nadobudala som pocit, ze tento svet ma potrebuje. Bola som "dospela". Tento pocit vsak po case vymyzol a hoci od vtedy cas trosku pokrocil, a dospelost sa naozaj dostavila, mam pocit, ze sa dostavila len v rodnom liste, ci maturuitnym vysvedcenim. Sice som najstarsia v nasej partii, ale clovek by to nikdy nepovedal. Nieze vyzeram najmladsie, ale sa aj najmladsie spravam. Ale nevadi, kedysi by mi to vadilo, teraz som sa dostala do polohy, ze som rada;) Takze vsetci sme zvladli tu prvu strasnu zivotnu skusku a tou je maturita. Kedze studium na gympli bez vysokej skoly nezabezpecuje ziadne dobre uplatnenie v zivote a este sa nam nechcelo vhupnut do toho rychleho sveta dospelych, rozhodli sme sa ist na vysku. Vsetkym sa nam to podarilo a teraz vychutnavame super pocit bezstarostnosti. Lenze s ukoncenim strednej skoly, prisiel pocit, alebo lepsie povedane uvedomenie si rychlosti casu a nemoznost jeho spomalenia, ci zastavenia. Tychto mojich 19 rokov uplynulo, ani sama neviem ako... V hlave mam strasne vela spomienok. Chvalabohu moje detstvo bolo take, ze prevazuju tie dobre spomienky;) Ale kazdopadne prezivam mensiu lutost, za tym, ze cele to detstvo je uz za mnou a ja som sa silou mocou hrnula do tej sprostej dospelosti a samostatnosti...Nevadi, zivot ide dalej a ja som zvedava ake prekvapenia mi este pripravil:) Len dufam ze Sly, Amy a Sestra Predstavena budu jeho sucastou;)